天耳(tiān ěr) “the divine ear”
HD. 2.1413a(佛典); DK. 3.486c(佛典);
119b23.尚未得天耳而悉普聞,曉了萌類諸聲(p)
K. 357.5.divya~ śrotra~; L. 48a6.天耳;
119b26(K. 357.8.do.; not found at L. 48a7)
119c7(K. 358.5-; not found at L. 48a15)
120a7(K. 359.13.divya~ śrotra~; L. 48b14.天耳)