天耳

天耳(tiān ěr) “the divine ear” 

HD. 2.1413a(佛典); DK. 3.486c(佛典);

119b23.尚未得而悉普聞,曉了萌類諸聲(p)

K. 357.5.divya~ śrotra~; L. 48a6.天耳;

119b26(K. 357.8.do.; not found at L. 48a7)

119c7(K. 358.5-; not found at L. 48a15)

120a7(K. 359.13.divya~ śrotra~; L. 48b14.天耳)