毀罵

毀罵(huǐ mà) “maligns, slanders” 

HD. 6.1500a(元代); not found at DK. 6.786.;

31a1.若有惡人,以不善心於一劫中現於佛前,常佛,其罪尚輕;若人以一惡言毀呰在家、出家讀誦《法華經》者,其罪甚重(p)

K. 227.5.avarṇaṃ bhāṣet; Z. 100c16.毀;